skip to main |
skip to sidebar
V stredu ráno nás prekvapilo viacero vecí: snehový poprašok (vlastné zmrznuté krúpy), vyliate jazero pred chatou po daždi a presvitajúce slnko cez hmlu. Vyrazili sme o pol ôsmej, stále dúfajúc, že uvádzané časy sú reálne, takže sme dúfali, že o jednej sme na Triglave.
Smerovník na koči

Východ slnka


Evik - autoportrét

Ranný ľad

S naberajúcou výškou pribúdal sneh, ale aj hory boli stále krajšie a krajšie...
Ďalšia koča v okolí Triglavu

Hribarice

... až sme prvýkrát uvideli Triglav.
Triglav (na pravom úbočí pod oblakom Dom Planika)

Zásobovací vrtulník na koči Dom Planika

Výhľad cestou

Topiaci sa ľad na skalách

Na obed nám už bolo definitívne jasné, že uvádzané časy sú nereálne. Na Tržiškej koči sme sa najedli a podľa rady chatárky sme pokračovali vo výstupe ďalej cez chatu Dom Planika. Táto cesta mala byť časovo rovnako náročná, ale bezpečnejšia, ako priamo z Doliče.
Tržiška koča na Doliči

WC na Doliči

Traverz pod Triglavom na Planiku


Reťaze

Dom Planika v masíve Triglavu

V Dome Planika (2 408 m n.m.) sme sa opäť posilnili a rozhodli sa skúsiť pokračovať ďalej, aj napriek odhováraniu ďalšej chatárky. Tá nás považovala za crazy a celý čas nás pozorovala či žijeme...
Dom Planika

Po asi 100 výškových metroch sme sa rozhodli otočiť, keďže výška snehu rástla a začínal meniť na ľad. V prípade pádu by sme spadli až ku chate...

Zostup





Rozhodli sme sa zostúpiť až na Doliču a prespať tam. Večer sme zapařili s moravskými turistami, ktorí skúšali zdolať Triglav o deň neskôr.
Západ slnka

Pařba
