Po 1,5 dňovej ceste cez Česko, východné Nemecko, Dánsko a Švédsko sme si ako prvé v Nórsku pozreli hlavné mesto Oslo a po ňom zamierili do kraja Telemark. Pre zlé počasie sme si ho pozreli len z auta, čo znamenalo začiatok našej 3,5 týždňovej autoturistiky po Nórsku.
° Telemark: strechy zarastené trávou
° Telemark: jazero
° Telemark: potok
Z Telemarku sme pokračovali ďalej cestou Lysevegen k pobrežiu a fjordom. Prvým bol Lysefjord. Tu sme vyliezli na kopec Kjerag, na ktorom je vo výške asi 900 m nad morom zaseknutý guľatý kameň. Ďalším navštíveným lákadlom bola vyhliadka Preikestolen, oproti Kjeragu o 300 metrov nižšia.
° Troll: na Lysevegen
° Kjerag: Kjeragbolten
° Kjerag: na Kjeragboltene
° Lysefjord: z Kjeragu
° Lysevegen
° Preikestolen: nad Lysefjordom
Nasledoval kraj kedysi plný vodopádov (fossenov). Dnes sú všetky fosseny schované v potrubiach a vyrábajú elektriku. Na jednu z takýchto elektrární sme vyliezli po schodoch, ktoré vlastne tvorili koľajnice pre lanovku (100 NOKov cesta hore, dole zadarmo).
° Tyssedal: lanovkou dole
Ďalej naša cesta viedla cez Hardangerviddu a krajinu s množstvom fjordov (ktoré sme preplavovali drahými trajektmi), fossenov, kopcov a tunelov (vrátane 24,5 kilometrového Leardalstunnelen) až k rozlohou najväčšiemu suchozemskému ľadovcu v Európe - Jostedalsbreenu.
° Leardalstunnelen: najdlhší suchozemský cestný tunel na svete (24,5 km)
° ráno: pri fjorde
° autoturistika: pod Jostedalsbreenom (najväčší suchozemský ľadovec v Európe)
° Briksdalsbreen: ľadopád z Jostedalsbreenu
° Briksdalsbreen: modrý ľad
° Briksdalsbreen: fossen
° Briksdalsbreen: fossen z topiaceho ľadu
Po menšom (a jedinom) žúre nasledoval najkrajší Geirangerfjord. Únava zo spomínaného žúru a z prechodu asi 15 fjordov za posledné dni spôsobili, že ho poznám iba takmer z fotiek.
° nad Geirangerfjordom
° Dalsnibba: cesta ku Geirangerfjordu
° Geirangerfjord: najkrajší fjord v Nórsku
V ten istý večer sme ešte prišli do Trondheimu a pokračovali už len na sever.
° nočný Trondheim
Po ceste na sever, ešte stále s nádejou, že prídeme až na Nordkap (najsevernejší bod Európy), sme zabočili do Helgelandu, aby sme prešli cez deravý kopec Torghatten.
° Helgeland: Ejka na Torghattene
No a konečne polárny kruh... Nordkapp sme vzdali, ale pokračovali sme ďalej, na ostrovy Lofoty a Vesterály. Zažili sme polárny deň, polárnu kosu a krásnu polárnu krajinu.
° Polarsirkelen
Naša najsevernejšia noc bola na Vesteráloch, pri vyhorenej rybárskej dedine Nyksund. Odfotil som západ slnka o 1 hod ráno. Teda vlastne už aj východ, keďže bol polárny deň. Odtiaľto sme už smerovali späť na juh. Dni sa predlžovali, noci skacovali a teplota zvyšovala...
° Vesteralen: polárny deň pri Nyksunde (01:00 hod)
° Vesteralen: najsevernejšia noc pri Nyksunde
° Vesteralen: Nyksund
° Vesteralen: nad Nyksundom
° pri Nyksunde: my
Z Vesterálov na Lofoty sme sa preplavili trajektom. Bola to asi najkrajšia cesta loďou, nie len okolitou krajinou, ale aj krásným západom slnka.
° trajekt: z Vesterálov na Lofoty
° rybárska loď: z trajektu medzi Vesterálmi a Lofotmi
° trajekt: Lofoty - Vesteralen
Na Lofotoch sme sa v jednom malom prístave odhodlali vykúpať (za polárnym kruhom!) v mori. Asi hodinu cesty potom sme našli takéto piesočné pláže... :-( Navštívili sme zopár rybárskych dedín, vrátane Å.
° Lofoty: my na pláži
° Lofoty: Henningsvear
° Lofoty: sušenie tresiek
° Lofoty: Reine (najfotografovanejšie miesto na Lofotoch)
Z Lofotov na pevninu sme sa opäť preplavili, najdrahším trajektom. Loď sa na vlnách húpala a tyčko-sáčky boli v pohotovosti.
° na trajekte: z Lofotov na pevninu
Tesne pred prekročením polárneho kruhu smerom na juh sme videli sobov a niektorí sa vykúpali v potoku. Ďalej sme mali v pláne národné parky Rondane a Jotunheimen.
° soby v okolí polárneho kruhu
° krajina pri polárnom kruhu
Ešte pred vstupom do NP Rondane sme na doporučenie dvoch mimoriadne škaredých chlapov z Česka na mimoriadne škaredom aute z Japonska išli pozrieť pokličky.
° Rondane: "pokličky"
A konečne sme opustili auto na dlhšie ako pár hodín a vybrali sa stanovať do krásnych hôr Rondane. Chceli sme vyjsť na niekoľko dvojtisícoviek, ale výber miesta na stanovanie (na machu na ostrove v rozvodnenom potoku) nebol práve najlepší. Jeden stan premokol zospodu a v mokrom spacáku sa spať nedalo, tak sme začali pomýšľať na odchod.
° NP Rondane
° NP Rondane
° NP Rondane: výhľad na Jotunheimen
° NP Rondane: stanovanie na vode
° Jotunheimen: najvyššie pohorie Škandinávie
Cestou domov sme sa ešte zastavili na pár minút v najvyššom pohorí Škandinávie Jotunheimene. Výstup na najvyšší kopec Galdhoppigen sme už ale nestihli.
° cesta cez Jotunheimen
Po nonstop ceste sme dorazili až do dánskeho prístavu Gedser a odviezli sa do krásneho východonemeckého mesta Rostock, aby sme nonstop pokračovali až domov.
° Gedser (DK): na trajekte do Rostocku (DDR)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára